Tokajská vinohradnícka oblasť

Pomenovanie TOKAJ je slovanského pôvodu odvodeného od "STOKAJ", v prenesenom význame je to sútok dvoch riek, rieky Bodrog a rieky Tisa.

Tokajská vinohradnícka oblasť leží na Dolnom Zemplíne v juhovýchodnom cípe Slovenska. Je pokračovaním vinohradníckej oblasti, ktorej väčšia časť sa nachádza v Maďarsku.

Táto oblasť je najmenšou a zároveň najatraktívnejšou vinohradníckou oblasťou Slovenska. Tvoria ju južné svahy Zemplínskych vrchov osadené vínnou révou už po dve tisícročia. Patria do nej obce Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky.

Tokajská oblasť je jednou z mála oblasti na svete, kde možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. O tokajskom víne sa hovorí ako o elixíre večnej mladosti. Všeobecne sa o tokajských vínach tvrdí, že majú liečivé účinky. Počiatky pestovania viniča v oblasti sú známe z obdobia nadvlády Rímanov, kedy kraj bol súčasťou Panónie. Po páde rímskeho impéria pokračovali v pestovaní hrozna Slovania. Veľké zásluhy v rozvoji vinohradníctva v tejto oblasti sa pripisujú talianskym osadníkom v 13. a 14. storočí, ktorí sem priniesli nové pestovateľské skúsenosti, ale aj základnú odrodu tokajského vína Furmint.
Z čias tureckých vojen v 16. – 17. storočí pochádza väčšina tokajských pivníc, ktoré boli dobudované ako úkryty ľudí a majetku pred lúpežnými vojskami.

Postupne sa zlepšuje technológia výroby tokajských vín a až v roku 1560 sa v latinsko-maďarskom slovníku Fabricia Balásza stretávame s termínom cibéby (hrozienka), ktoré sa za priaznivého počasia a v špecificky klimatických podmienkach, tvoria v tokajských odrodách napadnutých ušľachtilou plesňou Botritis cinerea Persoon.

Prvý tokajský výber (z maďarského „aszú" alebo „putňové víno") vyrobil na veľkonočné sviatky v r.1650 v Sárospataku Sepsi Laczko Maté pre vdovu po Jurajovi Rákoczim I. Zuzannu Lórantffyovu. Už v r. 1655 bolo v Uhorsku uzákonené zbieranie cibéb /hrozienok/ a tým bol vlastne daný základ technológie výroby tokajských vín.

Pamätihodná kapitola dejín Tokajského vína je spojená s menami slávnych ľudí, ktorí konzumovali toto víno. Tokajské víno nesmelo chýbať na tabuli žiadneho monarchu, kráľa, cisára či kniežaťa. Najvychýrenejšími v tomto smere boli ruskí cári, ktorí mali v cárskych pivniciach v Sankt Peterburgu vzácne staré ročníky tokajského. Medzi obdivovateľov tokajského vína patrili aj Anatol France, Voltaire, Cromwell, ba i Napoleon a Ľudovít XIV. V tomto období tokajské víno dostalo prívlastok – Vinum regum – reg vinorum, čo v slovenskom preklade znamená víno kráľov - kráľ vín.

Na špecifickej a jedinečnej chuti tokajského vína má svoj podiel nielen výdatné slnečné žiarenie, ale aj pôda, na ktorej sa vínna réva pestuje. Pôdu tvoria horniny sopečného pôvodu, ktoré dokážu veľmi dobre akumulovať teplo. Veľmi dôležitú úlohu hrá počasie, dlhá, slnečná jeseň, ktorá umožní, aby vyzrievajúce bobule napadla ušľachtilá pleseň Borytris cinerea, ktorá bobule vysuší a zostanú cibéby – hrozienka, bez ktorých kvalitné tokajské víno nemožno vyrobiť. Základom výroby tokajských vín sú stáročiami vyskúšané odrody viniča – Furmint, Lipovina a Muškát žltý, ktoré musia byť použité v stanovenom pomere. Medzi ďalšie osobitosti patrí aj originálny technologický postup výroby a vyzrievania týchto vín.

Dnešná výroba svetoznámych tokajských vín nadväzuje na bohatú tradíciu vinárstva a vinohradníctva v slovenskej časti tokajskej oblasti. Výbornú povesť slovenských tokajských vín dokazuje veľké množstvo zlatých a strieborných medailí z dôležitých medzinárodných súťaží. Návšteva tokajskej vinohradníckej oblasti so starými vinnými pivnicami, kde možno ochutnať pravé tokajské vína dozrievajúce v drevených sudoch niekoľko rokov, je zážitkom na ktorý sa nezabúda.